Zoznámila som sa s mužom zo začiatku všetko super, písali sme si každý deň a videli sa aspoň raz alebo dvakrát týždňa. Keď sme boli spolu tiež všetko skvele. Boli sme kamaráti s výhodami (po predošlom nevydarenom vzťahu som nechcela skočiť do ďalšieho). Lenže potom som sa zamilovala. On chcel byť zozacatku vo vzťahu. Keď som mu to povedala tak mi povedal že si vezme tiež nejaký čas na rozmyslenie, pac som mu povedala že som o tom premyslela tiež dlhší čas ale potrebovala som si porovnať myšlienky. Potom mi napísal že nemôže teraz byť vo vzťahu pretože má veľa práce a potrebuje čas pre seba, ale zo mňa má rád a zo keby som teraz boli vo vzťahu, že by som si to s ním neužila.
Tak ja naozaj neviem ako to chápať v hlave mi prebieha toľko myšlienok. Hlavne pretože ma veľa práce vedel aj predtým. Viem že keď som za ním bola tak som videla z toho ma veľa a zo niečoho. Hodne si rozumieme a to že je spis rozprávajúci typ to chápem. Píše mi koľkokrát sám a ako sa mám. Neviem čo na to odpovedať úprimne ani čo si o tom myslieť. Hlavne ma to trápi, pretože si vyčítam, že som chcela určitý čas sama pre seba, pretože som teraz do toho spadla, som do neho nešťastne zamilovaná a neviem ako z toho von. Už som si konečne myslela, že budem šťastná a ono to zatiaľ vyzerá, že zase nič. Možno to beriem veľmi tragicky, ale ma to fakt mrzí.
Zo začiatku som najskôr mala hneď kývnuť na vzťah, lenže ja som sa bála kvôli predchádzajúcim vzťahom, ktoré ma sklamali a poznamenali. Bola som bohužiaľ opatrnejšia a možno, že sa mi to teraz vypomstí. Je mi to hrozne ľúto, často kvôli tomu plačem a mám z toho zlé pocity. Nemám chuť na jedlo, som ľútostivá a necítim sa dobre. A už neviem, čo mám robiť, pretože mi to príde ako zlý sen. On to tak možno asi neberie, ale ja áno a možno, že práve toto je ten kameň úrazu a mňa to jednoducho strašne štve…